Nezodpovedná fiškálna politika

Autor: Jozef Bystricky | 22.10.2011 o 17:23 | (upravené 22.10.2011 o 18:24) Karma článku: 6,79 | Prečítané:  1463x

Téma Euro je v poslednej dobe veľmi obľúbenou a preto by som aj ja chcel vysloviť svoj postoj k nemu. Nechcem však písať o eurovale, nakoľko na túto tému už bolo povedaných veľa argumentov pre a proti. Ale rád by som sa pozrel na systém a princíp, na ktorom bola spoločná mena založená. Všimol som, si že Euroźona sa snaží vyriešiť súčasný problém ako najlepšie vie, avšak sa mi zdá ako keby sa trošku pozabúdalo na problém, prečo sa do tohto problému vôbec dostala. Fiškálnu politiku na úrovni Maastrichtských kritérií dnes už len máloktorá krajina dodržiava, a práve toto je primárny dôvod  prečo sa eurozóna nachádza v takej kríze.

Pozrime sa preto na plnenie fiškálnych kritérií v krajinách eurozóny. Nasledujúca tabuľka nám ukáže zadĺženie štátu ako percento z HDP pre rok 2007 a 2010 ako aj schodok alebo prebytok štátneho rozpočtu pre tie isté roky 2007 a 2010. Tieto roky boli vybrané zámerne, aby sme videli plnenie kritérií pred krízou a po nej, respektíve počas nej. Červená farba nám vyjadruje neplnenie Maastrichtských kritérií a zelená farba nám zvýrazňuje ich plnenie.

 

 

EU.bmp1.

 

Z nasledujúcej tabuľky môžeme vidieť, že v roku 2010 plnili Maastrichtské kritéria iba 3 štáty Eurozóny: Estónsko, Fínsko a Luxembursko. Pričom Estónsko v roku 2010 len vstúpilo do Eurozóny, preto ich plnenie znie logicky. Zvyšných 14 krajín kritéria neplnia či už kvôli vysokému schodku rozpočtu alebo zadĺženosti krajiny. Schodok rozpočtu môže byť vysvetlený krízou, avšak zadĺženie štátu je dlhodobejšou záležitosťou.

Všimnime si, že niektoré krajiny ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Grécko, Portugalsko, Rakúsko, Malta, Grécko a Belgicko nespĺňali kritérium zadĺženosti krajín ani v roku 2007, kedy bola ekonomika prakticky na vrchole rastu. Je zrejmé, že kríza nie je vinník, ale nezodpovedná politika. Súčasný systém plnenia kritérií nefunguje a zmena tohto systému je nutná.

 

Na ďalšiu podporu tohto argumentu sa pozrime na problémové krajiny Grécka a Talianska v nekrízovom roku 2007. Tento rok je považovaný za vrchol ekonomického rastu a tieto krajiny v ňom mali zadĺženosť cez 100 percent HDP. Nikto nedokázal tieto krajiny prinútiť fiškálnej politike ani v čase ekonomického rastu a prosperity a myslia si, že to urobia práve teraz v čase, keď sa kríza vracia späť. Prečo Európa v tom roku povolila týmto krajinám schodok rozpočtu a neprinútila ich k prebytku? Grécko v roku 2007 malo schodok rozpočtu 6.4%. A pritom práve tieto krajiny zaviedli Euro z dôvodou, že budú prinútené Európou plniť fiškálnu politiku, kedže patrili k najväčším hriešnikom keď mali vlastnú menu.

 

Na druhej strane Fínsko je dobrým príkladom zodpovednej krajiny, ktorá plní Maastrichtské kritéria aj v čase krízy. Kríza zasiahla takisto Fínsko ako aj iné krajiny, keď Fínska ekonomika zaznamenala pokes HDP v roku 2009 okolo 9 % a predsa v nasledujúcom roku splnila fiškálnu politiku. Preto som toho názoru, že problémom je nezodpovedná politika krajín a tento dôvod by sa mal primárne riešiť, ak chceme fungovať v jednej únií.

 

Zmluva z Maastrichtu veľmi nehovorí o tom, čo robiť v prípade, keď krajina nedodržiava fiškálnu politiku. Sú tam síce niektoré ustanovenia, ktoré môže euroźona použiť, avšak ich výsledný efekt je prakticky nulový. Nanajvýš dávať finančné sankcie krajine, ktorá potrebuje finančnú pomoc sa mi zdá trošku nelogické, nakoľko to môže dostať krajinu do ešte väčších finančných problémov. Ostatné pravidlá vyzerajú takisto lepšie na papieri ako v praxi. Fungovanie na základe súčasných pravidiel, ktoré sa už ukázali ako chybné, je naivné.

 

1. Tabuľka bola vytvorená z nasledujúceho dokumentu:

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-26042011-AP/EN/2-26042011-AP-EN.PDF

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?